reklama

Ľudské práva nie sú teória, ale reálne problémy ľudí

Minulý týždeň sa v parlamente opäť diskutovalo o našom prístupe k ochrane ľudských práv. Nejde mi akademické teoretizovanie, ale o to, aby v tejto krajine fungoval systém ochrany práv občanov. Posledné zmeny v tejto oblasti idú nesprávnym smerom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Koncom minulého roka som interpelovala ministra Lajčáka vo veci zmeny kompetencií a prechodu agendy ľudských práv z Úradu vlády SR na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Ide totiž o jednu zo zmien, ktoré so sebou priniesol nový kompetenčný zákon a ktorým si Ficova vláda narysovala rozdelenie ministerstiev a ich agend. Spolu so zástupcami mimovládnych organizácií som bola voči tomuto kroku už vtedy kritická.

Prečo je táto otázka dôležitá? Nejedná sa len o nejakú byrokraticko-technickú otázku? Do apríla roku 2012 bola agenda ľudských práv na Úrade vlády SR v gescii zodpovedného podpredsedu vlády. Nejde ani tak o podpredsedu, jeho osoba asi naozaj nie je podstatná. Ale to, čo vidíme teraz, je rozdrobený stav, kedy koordinačná funkcia je na ministerstve zahraničných vecí, ale časť právomocí je na vnútre, spravodlivosti či sociálnych veciach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden konkrétny príklad: vo svete aj u nás sa roky venujeme ľudským právam rôznych cieľových skupín a v rámci toho otázkam násilia páchaného na ženách, deťoch, starých ľuďoch, zdravotne postihnutých, zneužívaných na obchod s ľuďmi, príslušníkov menšín atď. Tieto skupiny si „rozobrali" rezorty a v rámci nich ešte rôzne „špecializované" odbory a skupiny (ženy a deti - sociálne veci, obchodovanie s ľuďmi, rómska problematika - vnútro a pod.). Ale dnešný svet sa integruje a rovnako by sa mali integrovať aj témy a sústreďovanie sa na ich riešenie. Polícia, súdy, prokuratúra sa pravdaže zapodieva trestnou činnosťou zameranou na páchateľa - jeho odhalenie, odsúdenie, potrestanie. Ale kto rieši otázku druhej (a podľa mňa hádam aj dôležitejšej) strany, t.j. tých, ktorým trestný čin či násilie ublížilo. A je to práve dôsledok rozdrobenia problematiky do rezortov bez zohľadnenia súvislostí a prirodzeného stavu vecí. Jeden subjekt sa venuje deťom, iný starým ľuďom a ďalší sociálne znevýhodneným. Tak kam sa treba obrátiť, ak sú ich ľudské práva pošliapané? Na výbor pre deti, alebo pre seniorov, či snáď pre zdravotne postihnutých? Subjektov je dosť - na to, aby sa mohli vyhovárať jeden na druhý, ale nemali by sme veci riešiť jednoduchšie a podľa možnosti na jednom mieste?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Namiesto zodpovedného, kompetentného a zmysluplného riešenia problémov (ktoré mohlo byť na úrade podpredsedu vlády), máme koordinačné porady a medzirezortné komisie bez kompetencií.

Systém ochrany ľudských práv u nás vníma kriticky nie len občiansky sektor, ale výhrady má aj Výbor pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva pri OSN. Vyčíta Slovensku okrem iného spolitizovanosť Slovenského národného strediska pre ľudské práva, ktorý mal hrať prím v tejto oblasti. Ministerstvo spravodlivosti má v tejto inštitúcií vykonať audit a jeho výsledky budeme pozorne očakávať. Výboru tiež vadí vyššie popisovaný rozbitý systém ochrany ľudských práv u nás, minister Lajčák dáva ako odpoveď na túto výčitku iba pozitívne príklady z posledných aktivít Rady vlády SR pre ľudské práva. Rada vlády pre ĽP je však iba poradným orgánom vlády, bez rozhodovacích právomocí. Môžeme len dúfať, že závery rady budú prenesené do vlády, výhradou však je obrovský rozsah rady čo do množstva členov a výborov a z toho následne nepružnosť a zdĺhavosť riešení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ochrana ľudských práv u nás potom pôsobí ako „pánske huncútstvo", o ktorom sa oplatí dobre a veľa rozprávať. Pre mňa je však ochrana ľudských práv ochranou práv všetkých a najmä akokoľvek znevýhodnených ľudí, na ktorých pri tvorbe zákonov zabúdame a ktorí nemajú silu postaviť sa byrokratickej svojvôli. Občania si zaslúžia dobrý systém ochrany práv, ktorý bude schopný pochybenia pomenovať a naprávať.

Nehovoríme o abstraktných veciach, ale o tom, aby v domovoch sociálnych služieb bolo s klientmi zaobchádzané dôstojne, aby obete trestných činov neboli považované za otravnú príťaž, ale aby sa k nim pristupovalo s úctou a aby ich práva mali aspoň takú váhu, ako práva páchateľov, aby zdravotne ťažko postihnutí občania mali šancu žiť svoj život plnohodnotne a možnosť realizovať svoje schopnosti napriek svojim postihnutiam.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minulý týždeň som ministra Lajčáka vyzvala, aby pri vypracovávaní celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv využil potenciál všetkých organizácií, ktoré sú zriadené štátom, rovnako ako aj neziskové organizácie. Slovenskí občania si zaslúžia premyslený prístup k tejto oblasti, ktorý musí byť postavený na spolupráci neziskového sektoru a štátu. Občan musí mať jasno v tom, kto mu môže a má vlastne pomôcť.

Tu nejde o boj o kompetencie a byrokraciu, ale o to, aby štát skutočne slúžil občanom, ktorí si ho na to vytvorili a niektorým spomedzi seba dali úlohu ho spravovať.

Erika Jurinová

Erika Jurinová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Oraváčka, mama, manželka a predsedníčka Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny (Poslankyňa NR SR za hnutie OĽaNO) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu