Odpoveď Dalii Gregorovej

Autor: Erika Jurinová | 9.10.2013 o 9:22 | (upravené 9.10.2013 o 9:30) Karma článku: 13,12 | Prečítané:  2621x

Tento týždeň som si v SME prečítala články, ktoré ma vyprovokovali ozvať sa. Problém obetí trestných činov je jednou z nosných tém, ktorým sa venujem a chcem venovať. Ide o implementáciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov.

Začalo to diskusnou reláciou RTVS, ktorá sa týkala Národného pochodu za život, interrupcií a iných morálno-etických tém. V tých mám celkom jasno, som jednoznačne za ochranu života. Ale nie preto píšem.
Igor Matovič a Martin Poliačik riešili nastolené témy spôsobom sebe vlastným, relácia nemala víťaza. Igor Matovič sa v rozhlasovej relácii vyjadril, že štát by sa mal postarať o znásilnenú ženu aj tým, že jej poskytne napr. i finančnú alternatívu aby mohla donosiť nechcené dieťa. Vyjadril sa možno nešikovne, na pohľad necitlivo a bez znalosti širších súvislostí. Ale naštartoval Daliu Gregorovú, aby napísala blog, ktorý rozprúdil diskusiu. Tomu som rada, lebo sa začalo hovoriť o téme, ktorá sa potláča do úzadia a pri ktorej sa štát tvári, že neexistuje, prinajlepšom je úplne v poriadku, ako ju „ošetruje".

 

obete.jpg


Ďakujem Dalii za jej svedectvo. Veľmi triezvo a presne popísala a porovnala stav pomoci obetiam násilných (aj iných) trestných činov v Nemecku a na Slovensku. Je to tak. Krásne, priamo popísala úbohosť nášho systému, v ktorom obete akýchkoľvek, nielen sexuálne orientovaných trestných činov, nemajú dostatočnú ochranu a už vôbec nie pomoc garantovanú nielen v zákone, ale ani v praxi. U nás sa väčšia pozornosť a starostlivosť venuje páchateľom. Poškodení trestným činom sú ako zaťažujúci prvok, nutné zlo, ktoré musíme tolerovať. Pritom práve oni by mali byť tým hlavným prvkom, ktorému treba pomôcť. Naschvál som použila pojem prvok, lebo naše zákonodarstvo a justičná prax v nich žiaľbohu nevidí ľudské bytosti, iba spisy a nanajvýš svedkov, ktorí sú dôležití pre usvedčenie páchateľa. Páchateľ je v ohnisku pozornosti: jeho odhalenie, usvedčenie, odsúdenie a pri tom všetkom ohľady na prezumpciu neviny, spravodlivý proces, ľudské práva. Nič proti tomu. Ale druhá strana - obeť - je bez pomoci, často na pokraji smrti, s podozrením, či si náhodou nevymýšľa. A musí podstupovať tortúru vyšetrovania a trestného stíhania. Ten čo trpel, prežíva ďalšie traumy pri vyšetrovaní a konfrontáciách s páchateľmi, zápasí s necitlivosťou orgánov. Traumu, ktorú pri trestnom čine poškodený zažil, je potrebné najskôr zahojiť a potom odškodniť. Veď štát má byť garantom bezpečnosti v krajine.


Podľa štatistík je ročne na Slovensku stíhaných okolo 100 000 trestných činov (a to mnoho z nich nie je vôbec nahlásených). Zdá sa vám to málo? Ak do toho zahrnieme najbližšie okolie a rodinu obetí, skupina sa rozrastie až na štyristo tisícovú armádu. A musíte uznať, že toto už nie je zanedbateľná skupina ľudí. Ale ruku na srdce, aj keby to bol iba jeden človek, mali by sme mať funkčný systém, ako s obeťami pracovať v rámci trestného konania a ako im pomôcť pred, počas aj po jeho skončení.
Nedávno sme novelizovali náš trestný poriadok.


Podľa ministerstva spravodlivosti súčasná právna úprava Trestného poriadku, garantuje obetiam prístup k právnej pomoci prostredníctvom informačnej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní (§ 49 Trestného poriadku) a v rámci činností organizácií na pomoc poškodeným a služieb nimi poskytovaných.
To je na papieri. A v skutočnosti? Polícia alebo vyšetrovateľ dá poškodenému telefónne čísla na mimovládne organizácie, ktoré sa majú o všetko ďalšie bezplatne postarať. Áno, pomoc obetiam má a musí byť bezplatná. Ale kto tu verí na to, že akákoľvek organizácia môže poskytovať kvalifikované služby bez nákladov? A o toto sa štát vôbec nestará.


V úvode som písala o smernici, ktorú máme povinnosť implementovať do nášho právneho systému. Ministerstvo stále nemá predstavu akým spôsobom to vykoná. Ak však chceme reálne pomôcť obetiam, je potrebné urobiť tri veci a to:


1. Prijať zákon - určite budem presadzovať, aby sa prijala samostatná norma (podobne ako v ČR), ktorá bude riešiť spôsob ochrany obetí aj s koncovkou odškodnenia. Samostatný zákon bude dôkazom toho, že problém týkajúci sa množstva ľudí postihnutých trestným činom chceme riešiť systémovo a nie len aby sme si odfajkli kolónku „splnené" voči EÚ.


2. Zabezpečiť dostatočné vzdelávanie profesionálov, ktorí pracujú s obeťami - polície, prokurátorov, sudcov. Nie len v rámci projektov, ale plánovite v rámci základného štúdia a kontinuálneho doškoľovania zabezpečiť programy a kurzy zamerané na psychológiu obete a spôsoby zaobchádzania s obeťami.


3. Zabezpečiť financovanie služieb, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre skutočnú nie papierovú pomoc obetiam. Jedna vec je nastaviť zákon, druhá zamerať sa na výkon. Zabezpečiť systém licencií na výkon pomáhajúcich služieb, aby sa už nestávalo, tak ako je to teraz, že organizácia, ktorá reálne pomáha obetiam, nemôže existovať, pretože nevie získať financie na svoju činnosť. Je to hanba.


Hlavne si musíme povedať, že nevymýšľame teplú vodu, tá už bola vymyslená. Máme množstvo zdrojov, z ktorých môžeme čerpať. Už dnes existuje medzinárodné sieťovanie organizácií, ktoré sa týmto témam venujú a najmä praktizujú a je len na nás ako sa témy ujmeme.


Verím, že ministerstvo spravodlivosti sa postaví k tejto svojej povinnosti už veľmi skoro zoči-voči a nebudeme musieť riešiť ako sa bezmocní občania, obete trestných činov, nevedia domôcť pravdy, pomoci ani súcitu. Smernica, ktorá nás zaväzuje, musí byť včlenená do nášho právneho systému do roku 2015. Myslíte, že máme stále dosť času?
Ideme na to! Pomôžeme ministerstvu naštartovať sa a pripravíme zákon, ktorý reflektuje smernicu i najnovšie trendy oblasti obetí trestných činov tak, aby sme sa nemuseli hanbiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?