Konečne koniec komunistických prezidentov?

Autor: Erika Jurinová | 16.6.2014 o 17:00 | Karma článku: 10,56 | Prečítané:  1735x

Minulý týždeň som bola účastná dvoch udalostí, ktoré ma napĺňajú optimizmom. Najskôr oslava narodenín výnimočného človeka Antona Srholca a včera inaugurácia nového prezidenta. Prečo ich však spájam?

Bývalý politický väzeň a kňaz Anton Srholec je pre mňa príkladom pokory, obety a pomoci. Nikdy si nevyberal čo a kde chce robiť, jednoducho tam kde sa práve vyskytol, robil to čo bolo treba. Je to výnimočný človek, o ktorom som presvedčená, že ak by takých bolo viac, mohli sme sa komunistického režimu zbaviť skôr ako po 40. rokoch. Nevzdával sa vtedy a nevzdáva sa ani dnes. A i napriek svojmu veku a nekonvenčnému prístupu je schopný vo svojich 85 rokoch oslovovať všetkých, ktorí majú chuť sa zamýšľať nad svojim konaním. Napriek tomu, že prežil hrôzy, aké si málokto z nás vie predstaviť, nezlomilo ho to a má neuveriteľný nadhľad. Odpustil, ale nezabúda – to je niečo, čo prízvukuje v takmer každom rozhovore. Rovnako ako on si myslím, že zabúdať na to, čo tu bolo pred 25 rokmi nesmieme, inak sa dejiny – vo väčšej či menšej podobe – zopakujú. Žiaľ, na Slovensku zabúdame akosi prirýchlo. Anton Srholec trpel následkami mučenia komunistami a nesmel ani vykonávať svoje kňazské povolanie. Napriek tomu vždy slúžil spoločnosti a ani v najhorších časoch neemigroval a robil všetko preto, aby nasledujúce generácie žili inak. Anton Srholec je pre mňa človek, ktorého veľmi obdivujem. Minulý týždeň sa dožil 85 narodenín. Zo srdca mu blahoželám.

Druhou udalosťou je včerajšia inaugurácia Andreja Kisku za slovenského prezidenta. Konečne prezident bez komunistickej minulosti! Človek, ktorý si všimol novembrové udalosti v roku 1989. Človek s príbehom a –  ako sa zatiaľ zdá – so silným charakterom. Zažil úspechy aj pády, a azda aj preto vie, že nič na svete nie je zadarmo. Ani sloboda, ani lepšia spoločnosť. Jeho príhovor bol ako svieži vánok, po ktorom mnohí prahnú. Všetkých nás povzbudzuje aby sme sa zaujímali o dianie v spoločnosti, aby sme boli aktívnymi občanmi.

Súhlasím, že dnešná spoločnosť nie je ideálna. Niekedy je príliš lacná, inokedy laxná k vážnym veciam. Som však presvedčená že je lepšia ako režim, v ktorom sme žili pred 25 rokmi. Ak sa nám niečo nepáči, máme možnosti ako sa pokúsiť o zmenu. Apatia a frflanie iba napomáha nečinnosti. Napokon, sama som sa rozhodla vstúpiť do tohto sveta, sveta politiky, ktorý neprináša ani pokoj ani uspokojenie, dokonca často nás napĺňa obavou či to všetko má zmysel. A naopak často sa utvrdzujem v tom,  že to čo nás posúva je vytrvalosť, a že  zmeny neprichádzajú zo dňa na deň, ale vízie sa napĺňajú postupne a bohužiaľ veľmi pomaly.

A to je niečo o čom stále hovorí aj Anton Srholec. Niečo, o čom včera vravel aj prezident Andrej Kiska. Demokracia – hoc nie ideálna – je stále neporovnateľne lepšia ako akákoľvek totalita. Demokracia nám ponúka možnosti, stačí ich len skúsiť použiť. Netreba robiť veľké veci. Ak každý priloží aspoň tú svoju malú tehličku, bude to viac ako doteraz. Frflanie, nadávanie, hundranie a nevolenie nič nezmenia. Včerajšia inaugurácia, aj to, že večer na slávnostnú recepciu boli pozvané také osobnosti – ako Anton Srholec (ktorý sa napokon nemohol zúčastniť) či všetky „Biele vrany“, ktoré symbolizujú nebojácnosť poukazovať na pochybenia, pani učiteľky z Dobšinej i  ľudia, ktorí svoj život obetovali pomoci slabým  do mňa vkladajú nádej.  Včera som si uvedomila, že s týmto prezidentom nastupuje nielen iné vnímanie úradu prezidenta. Nastupuje proste Nový Prezident.  A chcem aby to, čo mu ako nepolitikovi stále vytýkajú  – politickú neskúsenosť – bola pre nás občanov prínosom minimálne v ľudskom pohľade na problémy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?