Predreferendové zamyslenie

Autor: Erika Jurinová | 4.2.2015 o 17:28 | (upravené 5.2.2015 o 11:46) Karma článku: 8,53 | Prečítané:  1344x

Spomíname si na nedávne obdobie, keď sa chodilo k voľbám, ale nikto nebol na náš názor zvedavý. Mohli sme do urny hodiť prázdny lístok, hovoriť áno, alebo kričať nie, avšak náš názor bol nepotrebný, zbytočný. Aj tak vždy vyhrávala jediná strana. Boli sme občanmi bez práva na názor, nemými občanmi bez hlasu.

Dnes máme právo na názor a dokonca naši predstavitelia moci majú povinnosť vypočuť ho. Tvrdo sme za toto právo bojovali, niektorí v tomto boji zaplatili svojim zdravím, problémami v práci alebo stratou zamestnania. Sme slobodní a nástroj referenda je jedným z krásnych nástrojov tejto slobody. Niektoré krajiny tento nástroj nemajú a ak občanov ich volení zástupcovia sklamú, ostáva im len ulica.

Referendum je výborný nástroj občianskej participatívnosti na vyjadrenie jasného názoru. Mnohí sa nás snažia presviedčať, že „toto“ referendum je proti niekomu. Nie, nie je. Prvá otázka je  potvrdením Ústavy, najvyššieho zákona nášho štátu na ďalšie obdobie (podpisy pod petíciu za referendum sa začali zbierať ešte v čase pred zmenou Ústavy). Druhá otázka prihliada na najlepší záujem dieťaťa – veď kto z nás by pre dieťa nechcel otca a matku, kto by nechcel, aby mohlo vstrebávať rolu otca i matky z rodiny? A tretia otázka zvyšuje slobodu rodičov a ich právo na výchovu.

Zavŕšenie referendovej kampane však v žiadnom prípade nepokladám za koniec niečoho. Referendové 3 x áno beriem ako odrazový mostík k vytváraniu reálnej rodinnej politiky, ktorá  reálne pomôže všetkým rodinám. A teraz nemyslím len tie úplné rodiny, ale aj tie, kde jeden rodič z nejakých dôvodov chýba, alebo rodiny, ktoré trpia materiálnym nedostatkom.

Podporovateľov referenda sa stalo moderným označovať za tmárov, ba čo horšie, prirovnávať ich k fašistom, nacistom, dokonca sa objavujú konštrukty, podľa ktorých sme putinovci. Za seba a za ľudí okolo mňa, ktorí sa na referendum chystajú, musím povedať – nie sme ani jedno z toho. Naopak, sme ľudia, ktorým záleží na tom, aby sme žili v  zdravej spoločnosti, kde tolerancia má svoje miesto, ale neslúži na diskrimináciu a zosmiešňovanie prirodzených zákonov. Preto majú môj obdiv tí, ktorí si užili a stále zažívajú kopu nadávok, zosmiešňovania a osočovania. Bez toho, aby sa znížili k podobným invektívam trpezlivo diskutujú, vyjadrujú svoje názory. Tak to má byť, o tom je demokracia. Každý si môže vybrať, čo ho najviac osloví.  Na Slovensku sa však, bohužiaľ, dostávame tam, kde sme boli pred 25 rokmi. Opäť od nás niektorí chcú, aby sme mali len ten jeden správny názor – ten liberálny a kto ho nezdieľa, je osočovaný, je terčom posmechov, urážok.

V našich snahách zďaleka nie sme osamelí. Slovenská diskusia o referende nie je len nejakou regionálnou záležitosťou, našla odozvu a podporu aj v ostatných krajinách Európskej únie. Na pôde parlamentu som privítala Luca Volontého – talianskeho exposlanca EP, aj francúzskych aktivistov – prezidentku občianskeho hnutia La Manif pour tous (LMPT - Demonštrácia pre všetkých) Ludovine de la Rochére a jej kolegu z hnutia Louisa Montane de la Roque. Hnutie La Manif pour tous vzniklo ako reakcia na kultúrne zmeny uskutočnené súčasnou vládou Francúzska redefinovaním manželstva a podarilo sa mu do ulíc miest priviesť státisíce občanov, pričom na najväčšej demonštrácii sa zúčastnilo až viac ako milión ľudí. Nespravme rovnaké chyby. Po vstupe do Európskej únie sme mnohé princípy demokracie prevzali zo západných krajín, no neznamená to, že všetky tradície a hodnoty, v  ktorých je Slovensko zakotvené, by mali ustúpiť novým trendom.

Učme sa a brúsme hrany, ale nesnažme sa byť len „moderní“.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet dlžníka aj bez exekútora, bezvýsledne exekúcie sa musia zastaviť.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?