Referendum – nie sme zrelí na demokraciu?

Autor: Erika Jurinová | 18.1.2015 o 18:00 | Karma článku: 9,93 | Prečítané:  2641x

V médiách, na internete a na blogosfére sa spustila veľká kampaň proti účasti na referende. Vznikajú anonymné stránky, ktoré nabádajú ľudí, aby na referendum nešli. Myslím, že takáto deštruktívna kampaň ide proti samotnej forme demokracie, v ktorej je referendum privilegovaným nástrojom. Áno, aj nevoliť je postoj, avšak je to postoj nezodpovedný a neobčiansky. 

Na úvod by som si dovolila zacitovať slová kanadského politológa Marca Chevriera, ktoré veľmi pekne vystihujú význam a podstatu referenda v demokratickej spoločnosti: 

"Politická elita sa bojí referenda. Je to nepredvídateľný nástroj, ktorý prenáša rozhodovaciu moc od strán ľudu, robí debatu neosobnou a umožňuje poukázať na štiepenie názorov. V zastupiteľskej demokracii, vládna strana rada využíva manévrovací priestor, otvorený a nedefinovaný, ktorý získala vo voľbách od ľudí. Pod rúškom  legitimity všeobecných volieb, vláda predstiera, že vládne v mene ľudí. Referendum (...) vychádza z myšlienky, že vlády nedostatočne zohľadňujú vôľu verejnosti, prípadne majú tendenciu túto vôľu zradiť. Odmietavý postoj k referendu vychádza aj z obavy, že referendum vyvolá populizmus. (...) Priama demokracia je krehká v tom, že apeluje na inteligenciu a všeobecné vzdelanie elektorátu. Vyžaduje, aby každý vyšiel zo sféry svojho súkromného záujmu a rozhodol tak, akoby sám bol zákonodarcom. Táto kolektívna skúsenosť je krásnou skúsenosťou, ak formuje občana k veciam verejným, k rozšíreniu a pozdvihnutiu debaty. Je skúsenosťou nešťastnou, ak prebieha  v apatii, v nezáujme...“

Kolektívna skúsenosť referenda môže byť pre spoločnosť formujúcou skúsenosťou, kde sa kryštalizujú postoje, vzájomná úcta a rešpekt.

Na Slovensku panuje extrémna nedôvera voči politikom, ako predstaviteľom zastupiteľskej demokracie. Bolo by teda logické, aby ľudia dôverovali aspoň sebe a teda inštitútu referenda, kde môžu rozhodovať práve oni.

Bolo by chybou, keby sa Slovensko dostalo do situácie, keď neveríme v zastupiteľskú demokraciu, no zároveň nie sme schopní vyjadriť svoj názor ani v referende. Všetky referendá na Slovensku okrem jedného boli neúspešné. Nabádať na nevyjadrenie názoru je nebezpečná kampaň, najmä v kontexte Slovenska, kde aj volebná účasť je chronicky nízka. V komunálnych voľbách, kde sa riešia otázky, ktoré sú najbližšie k občanom, neprišla vyjadriť svoj názor ani polovica občanov. V eurovoľbách prišlo vyjadriť svoj názor len 13% voličov, čo bola najnižšia volebná účasť v celej Európskej únii. A to sa v EÚ rozhoduje o  zákonoch, ktoré ovplyvňujú náš každodenný život a musíme ich na Slovensku uplatňovať.

Ak chcete povedať nie, choďte a povedzte ho. Ale kampaň, ktorá nabáda na neúčasť je smutnou cestou k apatii a nezáujmu o veci verejné a je symptómom demokraticky nezrelej spoločnosti.

Alebo povzbudzovaním k neúčasti chceme učiť ľudí báť sa vyjadriť svoj vlastný názor?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Ešte v marci robil v obleku kliky. Železná vôľa urobila z Jana Třísku Američana

Legendárny herec z Obecnej školy sa už v Česku necítil doma.

ŠPORT

Expert: Sagan je ako rocková hviezda cyklistiky

MS môže pokojne vyhrať aj sedemkrát, myslí si.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.


Už ste čítali?