Prestaňme chrániť a financovať tyranov a zločincov

Autor: Erika Jurinová | 6.12.2016 o 16:55 | Karma článku: 7,13 | Prečítané:  429x

"Spravodlivosť je svedomie. Nie osobné svedomie, ale svedomie ľudstva. Kto jasne počuje svoje vlastné svedomie, obvykle rozpozná aj hlas spravodlivosti."  Alexander Solženicyn

Udialo sa to už pred 27 rokmi a predsa dodnes nie sme vysporiadaní so svojou minulosťou. Nedávno sme si pripomenuli 17. november, ktorý sme už tradične strávili spomienkovo, najprv pri kapucínskom múre na Zochovej a následne na Námestí SNP vo svetle stoviek sviečok a prítomností ľudí, ktorí nezabudli a ktorí chcú žiť v slušnej republike.

V týchto dňoch už po tretíkrát v NR SR predkladáme  novelu zákona o protikomunistickom odboji.  Musíme si uvedomiť, že nehovoríme o písmenkách, slovách a paragrafoch, ale hovoríme o ľuďoch a o ich osudoch.

Od nástupu komunistov k moci bolo v Československu evidovaných 250 000 politických väzňov. Z nich  bolo 241 popravených!  Viac ako 600 ich bolo umučených pri výsluchoch bezpečnostných zložiek. Výsluchy viedli príslušníci Štátnej bezpečnosti a nikdy neboli za to stíhaní, lebo vraj konali podľa vtedy platných zákonov... Naším cieľom však nie je trest pre vinníkov, ale odstránenie nespravodlivých výhod ľuďom, ktorí sa aktívne podieľali na perzekvovaní občanov.

Návrh sa určite stretne s pochopením tých, ktorí boli režimom postihnutí a s kritikou tých, ktorí toto všetko vykonávali, ale aj tých, ktorí majú radi "hrubé čiary", alebo sa im zdá, že sa to dialo tak dávno, že sa ich to netýka.

Je načase ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali nevinných, mučili ich a popierali základné ľudské práva, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, ktorí konaním týchto osôb trpeli, majú extrémne nízke starobné dôchodky, keďže si na ne vo väzeniach a potom v minimálne platených zamestnaniach nemohli "našetriť".

Preto navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých zamestnancov štátnej bezpečnosti o 50 %.  Súčasne chceme týmto návrhom priznať jednorazový finančný príspevok politickým väzňom a ich manželským partnerom vo výške tisíc eur.

Slovenská republika by sa prijatím tohto návrhu zákona konečne pripojila ku krajinám, ktoré sa vyrovnali aspoň trochu lepšie so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli tak príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách. (napr. Nemecko, Maďarsko či Poľsko)

Inšpirovali sme sa „poľským“ riešením, ktoré už prešlo zaťažkávacou skúškou na ESĽP ktorý konštatoval:  "Služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“, pričom k takémuto zásahu do výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.

Paradoxom je, že dnes dokážeme odškodňovať aj verejných činiteľov za to, že boli urazení na cti, za to, že urážali svoje obete a mne je len ľúto, že za 25 rokov sme nedokázali aspoň morálne odškodniť ľudí, ktorí boli utláčaní minulým režimom. 

Preto vyzývame vládu, aby prestala chrániť a financovať bývalých eštebákov, aby dbala viac na obete, ktoré zločinecký komunistický režim vyprodukoval.

Nemôžeme žiť v krajine, resp. v priestore, kde žijú obete, ktorým sa nedostalo zadosťučinenie, a kde žijú komunistickí zločinci, ktorí si užívajú prostriedky získané odsúdeniahodným spôsobom. Navyše je nemorálne a vo vyspelej krajine neprijateľné, aby mali prisluhovači režimu a páchatelia zločinov vyššie alebo rovnaké benefity a dôchodky ako ich obete.

Slovenská republika podpísala 23. augusta 2011 Varšavskú deklaráciu, kde ako signatár slávnostne vyhlásila, že zločiny totalitného režimu v Európe budú uznané a potrestané, že bude podporovať obete totalitných režimov a potrestá ich vinníkov. Aj tento návrh je spôsob, ako sa prihlásiť k tejto deklarácii, vysporiadať sa s minulosťou, ako prekonať hlboké rozpory a uctiť si pamiatku obetí.

Potrebujeme hovoriť o zločinoch komunizmu, potrebujeme naše deti v školách učiť, že to, čo sa dialo počas štyridsiatich rokov komunistického režimu, sa nesmie opakovať a takéto hrôzy sa už nesmú dopustiť.

Boli sme naivní, keď sme v roku 1989 uverili, že odpustenie  a zabudnutie vylieči rakovinu predchádzajúcej totality. Že hrubá čiara urobí koniec zločinom a neprávostiam. Diali sa aj ďalej. Zavlečenie prezidentovho syna, vražda Róberta Remiáša, útoky na slobodu slova a morálny marazmus sú možno tiež dôsledkom včasného nevyrovnania s minulosťou. Preto musíme nájsť spôsoby ako minulé krivdy odstraňovať a nové zastaviť už v zárodku.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.


Už ste čítali?