Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Zamorí Oravu jedovatý chróm? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

preboha

a to si kde na to prisla, ze Cr alebo jeho zluceniny, prabdepodobne oxidy a sulfid su jedovate?! ".Su to iba zcasti zdraviu skodlive, ak sa s nimi zle zaobchadza. Asi ako cukor. Nie je to jed. No mozes z neho mat cukrovku, ci obezitu, ci menej zavazne problemy. A mozno je cukor horsi ako tvoj znepriateleny chrom. Takto podaromnici minat svoju energiu, ked uz pusti sa do aktivit proti CO, CO2, NxOy.
 

 

ziadat informacie o tom, ze skladka bude bezpecna je predsa normalne. problem je skor ak ludia su lahostajni voci tomu co developeri chystaju a potom v BA mame architektonicke skvosty, stavby na chranenom uzemi atd. na druhej strane, chemii bezny clovek nerozumie a uveri bludom. ale radsej byt nahlas ako ticho, that's my view.
 

 

Minulé politické vlády, terajšia SMER a ani Hnutie obyčajných ľudí a nezávislých osobností, nepodporuje odborníkov. Oravská príroda sa s tým poradí sama podľa prírodovedných zákonov. Niečo prežije, niečo zahynie.
 
Hodnoť

bateriu v kuchyni,

kupelni asi inu ako pochromovanu nechcrs!, ze ti takou preteka voda do pohara.....neriesos, a isto aj kazfe susto si oddelis a podas do ust chromovanym priborom
 
Hodnoť

Áno, tamten zámer

vôbec nemusí obmedziť migráciu ťažkých kovov do podzemných vôd a horninového prostredia ani iné škodlivé vplyvy. Naopak - aj tá vytriedená tzv. "inertná" troska (asi 3.9 z celkového množstva asi 4.4 mil. t), zachytený prach (0.1 mil. t) a frakcia do 8 mm by totiž neboli inertné ani omylom - naďalej by obsahovali povážlivé množstvá ťažkých kovov ako Cr, Mo, Mn a i. Tie by sa zrážkami a podzemnými vodami vylúhovávali a vyplavovali do širšieho okolia o to viac, o čo viac by ťažiari rozbabrali dno skládky pri vyberaní trosky na spracovanie. Samotné spracovanie by významne zvýšilo emisie tuhých znečisťujúcich látok, primárnu aj sekundárnu prašnosť a hladiny hluku v okolí najmenej na dlhých 10 rokov s dopadom na zdravie obyvateľov v okolitých obciach. Nemlčiac ani o tých 0.2 mil. t frakcie "využiteľnej v stavebníctve" (ktorej skutočné účinky asi poznajú nielen cyklisti na plášťoch svojich bicyklov) a o novej riadenej skládke na zjavne nebezpečný odpad (asi 0.1 mil. t z prachových filtrov a p.), ktorá by vznikla mimo tohto areálu a vyžadovala by si o.i. novú prístupovú cestu a patričný režim. To by bol ďalší zádrh, lebo účinnosť tejto aj ďalších navrhovaných technológií na obmedzenie znečistenia predpokladá vysokú technologickú disciplínu a manažérsku kultúru - a tú tuná nevidno ani silným teleskopom. Celý ten špás môže mať aj negatívny vplyv na poľnohospodárstvo (najmä na priľahlej nive Oravy), rybárstvo, rastlinstvo, živočíšstvo, ale hlavne na príťažlivosť regiónu pre jemný cestovný ruch, ktorý sa územiam s takýmito zariadeniami vyhýba. Preto by už bolo viac ako načase prestať kriesiť vymetených duchov boľševizmu (ktorý tu chcel z tradične lesopoľnohospodárskej zeme silou-mocou vydupať aspoň voľáku tú "robotnícku triedu") a rozvíjať na Orave odvetvia, na ktoré má najlepšie prirodzené predpoklady - jemný cestovný ruch a rekreáciu, prírode blízke poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybárstvo, ochranu prírody a pod. A podľa možnosti čím nezávislejšie od toho deformovaného (a deformujúceho) huráeurofondového cirkusu.
 
Hodnoť

Chrom 6

Pani Jurinova, sestmocny chrom (to Cr6+ o ktorom pisete - a je to aj ten chrom z filmu Erin Brokovich) nie je prave stabilne - oxiduje co uvidi. Obzvlast v nejakej struske, ktora bude asi bohata na zelezo a kto vie co este ine sa velmi rychlo zredukuje na trojmocny chrom. Ten je podobne toxicky ako ine kovove iony (okrem toho, ze ho nase telo v istej davke potrebuje), ktore sa v prirode bezne vyskytuju.

Zaujimalo by ma tiez, co myslite tym "bude obsahovať aj napr. častice CR6+, ktoré veľmi ľahko priľnú k živej bunke", lebo uprimne povedane, ako chemik si myslim, ze tato veta je nezmysel.

Nehovorim, ze je zle sa zaujimat o to, co sa okolo nas deje, ale co takto pred tym, nez napisete takyto blog sa poradit s nejakym kamaratom chemikom - alebo kedze ste koniec koncov poslankyna, tak s nejakym odbornikom na chemiu, co sa iste k dispozicii ako expert najde?
 

 

Ty to nevieš ? Priľnutím Cr6+ k živej bunke predsa vzniká životunebezpečný chrómnan bunečnatý, v extrémnych podmienkach aj buničitan chrómový :D
 

 

Inhalovaný šesťmocný chróm je uznávaný ako ľudský karcinogén. Pracovníci v mnohých zamestnaniach sú vystavení šesťmocnému chrómu. Problematické expozície sa vyskytli u pracovníkov, ktorí manipulujú s produktmi s obsahom chromanu a tí, ktorí zvárajú, brúsia, spájkujú, alebo pracujú s materiálmi z nerezovej ocele. V rámci Európskej únie , používanie šesťmocného chrómu v elektronickom zariadení je z veľkej časti zakázané.

"IARC (11.5.1999) [1990]. Zväzok 49: chróm, nikel, a zváranie (PDF). Lyon: Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny. ISBN 92-832-1249-5 . Citované 2006-07-16 . K dispozícii sú dostatočné dôkazy škodlivosti pre ľudí karcinogenitou chrómových zlúčenín, ktoré sa vyskytli v priemyselnej produkcii, chrómov, výroby pigmentov a priemyslu chrómovania."

http://en.wikipedia.org/wiki/H...
 

 

a ?
inhalovanie čohokoľvek, okrem čerstvého vzduchu, môže byť karcinogénne.
A šesťmocný chróm nespochybňujem.
Tu išlo o kváziodborný výraz "priľnutie chrómu k živým bunkám"
 

 

a,? Si evidentne vedecká kapacita... Prehádžeš tú hromadu sám?.
 

 

Ona sa s odbornikmi radit nemusi. Jej vzdy poradi Pan Boh! Tak potom aj vyzeraju jej clanky. Zatial som necital ani jeden kompetentny..
 
Hodnoť

Prípravky na chudnutie s obsahom Cr

boli nedávno „hitom“, Cr je vraj dokonca nepostrádateľný stopový prvok potrebný pri rôznych metabolických procesoch. Pochrómované príbory sú pravdaže nezmysel a pochrómované vodovodné batérie minulosť. Škodlivé vplyvy má Cr na určitú skupinu alergikov. Pozri http://www.imuno-alergo.sk/kon...
 
Hodnoť

 

Kedysi koncom 70 rokoch min. storočia som tam robil. Neexistovalo tam vtedy ešte žiadne odprašovanie. Všetky emisie a exhaláty išli do ovzdušia. Niekedy ešte aj vo vzdialených obciach padal popol ako zo sopečnej erupcie. Najčastejšie v Párnici. Troskou z tavieb (škvarou) sa posýpali okolité cesty každú zimu. Hlavne tou ostrou, zelenkavou ktorá pochádzala z tavieb Ferosilikochrómu a Ferosilícia. Škvara vyzerala ako sklenená drvina. U tavičov by ste vtedy márne hľadali respirátor. Používali sa úplne primitívne ľanové rukavice za dve koruny. Veľa robotníkov zomrelo krátko po dovŕšení dôchodkového veku a mnohí aj skôr. Najčastejšie na silikózu. V ostatných rokoch pozorujem, že sa tam znova začalo pracovať. Znova ju začali triediť a separovať ferozliatiny ktoré sa kedysi dostali na skládku liknavým prístupom vo výrobe. Nejaká firma tam začala z trosky vyrábať stavebný materiál. Vraj to ale hygienici zakázali. Elektropecná troska sa na stránke nebezpečných odpadov uvádza ako "Zvláštny odpad 31218"
http://www.sazp.sk/slovak/stru...
 
Hodnoť

 

Video zaznamenávajúce dymiace OFZ Istebné tak ako si ho ja pamätám. Pozri od 3:17 minúty.
.
https://www.youtube.com/watch?...
 
Hodnoť

Podstata zrejme uniká

Pozerám, čítam, ale v niektorých príspevkoch je jasné, že to píše nejaký smerácky brigádnik. Nerieši sa totiž podstata problému, ale slovičkárenie. To, že okolo nás poletuje kopec karcinómov sa asi sporiť nemusíme. Ale nik nemusí tomuto žalostnému stavu napomáhať. Ak sa niekto snaží o to, aby boli na odstraňovanie skládky použité postupy, ktoré budú minimalizovať škodlivé účinky na obyvateľov je to pozitívny krok. Ale zrejme nikto z týchto diskutujúcich nežije v blízkom okolí, preto sa tu vypisujú takéto drísty.
Pani podpredsedníčka, držím Vám prtsy a dúfam, že sa Vám podarí minimalizovať negatívny dopad skládky a jej sanácie na občanov.
 

 

Celý kopec je pozostatkom hutníckej výroby bývalého štátneho podniku Kovohuty z päťdesiatych rokov. Na ekológiu sa vtedy nepozeralo a nebezpečný odpad z výroby ferozliatin sa vyvážal priamo na kopu v areáli. Po zmene vlastníka zostala halda v rukách OFZ. K tomu sa pridal tlak štátu, ktorý sa aj v súvislosti so vstupom do Európskej únie zaviazal doriešiť likvidáciu takýchto starých environmentálnych záťaží. Na rozdiel od Česka, kde na seba štát prevzal záväzky za odstránenie ekologických škôd, slovenské firmy zostali odkázané samy na seba. Pomoc neprišla ani z prvej várky eurofondov. OFZ sa spolieha, že nové programovacie obdobie im s likvidáciou pomôže, keďže halda v Istebnom sa zaraďuje medzi záťaže s najvyšším rizikovým stupňom. Štát však zatiaľ s pomocou neráta. Ekonomicky však ide o nákladný projekt, ktorý firma z vlastných zdrojov neutiahne. Využiť chce prostriedky z nových eurofondov, ktoré Slovensko začne čerpať v tomto roku. Na likvidáciu starých environmentálnych záťaží je z nich vyčlenených 150 miliónov eur. Náklady na výstavbu linky OFZ odhaduje do výšky dvadsať miliónov eur."
,

http://www.etrend.sk/trend-arc...
 

Dá sa súhlasiť

s tým, že štát by mal prevziať všetky takéto pozostatky minulosti. Ale žiaľ, žiadna doterajšia rozkrádačská banda vo vláde na tom nemala záujem. koniec-koncov, zišlo by sa ešte pozrieť, na niektoré privatizácie a ak niekto získal štátny podnik za korunu, tak aj záťaže mal riešiť sám. Nástupníci majú smolu, ak prevzali podnik s nevyriešenými environmentálnymi záťažami.
 

 

Musim poznamenať, že dané kopce strusky sa zmenšia o 5-10% ciže vlastne sa nic nevyriesi, kopa sa zmenší možno o meter, naviac bude všetko rozdrvené v prašnej forme, a tak vstrebateľné lepšie prostredím, vrátane karcinogénov. Vietor dokáže rozfúkať prach s jeodvatými látkami na veľa km, nebude bohužiaľ zasiahnutá len Orava, nebezpečné látky môžu sa rozfúknuť aj do poľska a aj do iných slovenských regiónov.
Firme je to jedno, hlavne, že získajú eurofondy, pritom tá linka určite nestojí 20 mil.eur, ktoré chcú získať - to by musela byť zo zlata
 

 

Ak by to robili šetrnejším, prípadne mokrým technologickým postupom, zároveň s čistením použitej vody žiadne rozfúkanie by sa nekonalo. Práve o to ide, že tá firma to chce robiť moderným spôsobom a nie jednoduchým suchým triedením a splanírovaním. Taký postup je však zákonite aj drahší. Pre každú vládu je ľahšie tlačiť balvan ako reálne pomôcť. Pre slovenskú obzvlášť. Tu sme zvyknutí, že všetko vyrieši akýsi "Samo"...
 


Najčítanejšie


  1. Vanda Tuchyňová: Hrozí v okolí Žiliny ekologická havária? Každá väčsia búrka môže vyliať nebezpečný odpad 217
  2. Martin Fletcher: Vladimír Kiseljov zahájil v Hradci Králové svou výstavu pod názvem: Zkušenosti srdce 204
  3. Miriama Letovanec: Čo so štátnymi nemocnicami...? Rozhodujme na základe dát... 198
  4. Nikoleta Čáková: Ukončime koronakrízu ! - výzva psychológa vláde, novinárom a ľuďom 94
  5. Jaroslav Vidan: Pozdrav pápeža Františka ministrovi Krajčimu ! 83
  6. Věra Tepličková: Ešte pred tromi mesiacmi trestný čin. Dnes? Možná podmienka. 65
  7. Mišo Šesták: Utekáč: Keď vám zamestnávateľ zničí zdravie 50
  8. Lórant Kulík: Fotoglosa: Motoristovi nehrozí, že rúška zabudne doma 38
  9. Michal Šimečka: Čo pre nás znamená Orbánov glóbus s Veľkým Uhorskom 38
  10. Marek Mensák: Rodičia vyzývajú k celonárodnej diskusii o vízii školstva 35

Rebríčky článkov


  1. Marek Mensák: Rodičia vyzývajú k celonárodnej diskusii o vízii školstva
  2. Július Kovács: Boris od mafiánov k presedovi parlamentu plus video
  3. Marek Tencer: Premiér Matovič už udržuje núdzový stav v rozpore zo zákonom
  4. Martin Žilinčík: Smer Komjatice
  5. Gabo Németh: Corona vírus - 19 a premiér SR Igor Matovič
  6. Samuel Chrťan: Jedna vec, v ktorej mal Slota pravdu
  7. Lubomir Zahora: Korona a kyberkriminalita
  8. Štefan Vidlár: Hrátky s trnkú
  9. Helena Michlíková: Netreba sa hrabať v starých fotkách
  10. Martin Žilinčík: Donaldove esá


Už ste čítali?